Ňufkovia

            ...Jazvečík...

   História plemena                                                                            

Jazvečíky sú známe už od stredoveku. Boli zobrazované na  stenách chrámov v starom Egypte. Kamenné a hlinené sošky jazvečíkovitých psov sa objavili aj v Mexiku, Grécku, Peru a Číne. Jazvečíky sa pôvodne chovali a šľachtili ako poľovné psy. Prvé zmienky o týchto psoch  pochádzajú z 5.-9. storočia nášho letopočtu. V nemeckej literatúre sa názov „jazvečík“ objavuje v roku 1582. Tieto psy boli šľachtené tak, aby boli pomalšie a ľahšie prenikali do nôr líšok a jazvecov. Jazvečíky boli chované len ako lovecké psy, v dnešnej dobe sa rozšírili ako spoločenské plemeno, ale stále sú súčasťou  poľovníctva.

Všeobecná charakteristika

Jazvečík je krátkonohý pes s dlhým telom. Hlava je pretiahnutá s oválnymi očami, ktoré majú energický výraz a tmavohnedú až čiernohnedú farbu. Uši sú dlhé, široké a vysoko nasadené. Telo je dlhé a svalnaté, nad zemou je zdvihnuté tak, aby bol psovi umožnený voľný pohyb. Chvost je mierne zahnutý a je nasadený v línii chrbta. Jazvečík je veľmi tvrdohlavý, odvážny a ostražitý, zvedavý a vynaliezavý, zábavný a plný energie. Pre všetky typy jazvečíkov je na prvom mieste ich rodina. V prítomnosti cudzích ľudí sa chovajú rezervovane a väčšinou ich ignorujú. S ostatnými psami vychádzajú jazvečíky dobre, aj keď niekedy sa môžu prejaviť ako odvážlivci, ktorí si trúfajú na väčšie psy, než sú sami. Vzhľadom k ich loveckému pôvodu sa nedoporučuje chovať súčasne s jazvečíkom ďalšie drobné domáce zvieratá. Spolužitie s mačkou je možné, nikdy z nich však nebudú obzvlášť dobrí kamaráti.